Na Luciu 13. 12.
Od Lucie do Vianoc je to presne 12 dní.
Svetlá a žiariaca – tak by sme mohli preložiť význam mena Lucia. Je odvodené z latinského lux, čo znamená svetlo. Lucia z talianskych Syrakúz sa narodila v 3. storočí do bohatej rodiny, kde od rodičov dostala kresťanskú výchovu. Už ako mladé dievča zasvätila svoj život Bohu a preto dala košom aj svojmu pytačovi, pohanskému mládencovi.
Ten nezniesol jej odmietnutie a preto ju udal vtedajšiemu konzulovi za to, že je kresťanka. Lucia sa nezriekla svojej viery ani pri mučení a nakoniec ju sťali mečom.
Už v stredoveku Luciu uctievali ako mučenicu a vzývali ju ako ochrankyňu pri rôznych očných chorobách. Zrejme preto o nej vznikla časom aj známa legenda. Jej nápadník sa vraj zahľadel do jej krásnych očí a Lucia, aby sa za neho nemusela vydať, si ich vylúpila a poslala mu ich na mise.
V deň svätej Lucie sa odháňali zlé a démonické sily. Lucie boli biele bytosti so zamúčenými tvárami alebo čierne postavy s tvárami zafarbenými sadzou. Ľuďom dávali do okien prázdne tekvice s vyrezanými otvormi pre oči, nos a ústa s horiacou sviečkou vo vnútri, takže sa podobali na lebky. Lucky sprevádzali ostavy ako začiernená cigánka, dievka s dieťaťom, smrť s kosou, či akýsi Luciak okrútený slamou so štrngajucími reťazami, maska kňaza, ktorý sa modlil, žehnal a kázal žartovné veci a okolo neho sa motal pustovník, ale aj kominár, mäsiar, celá cigánska rodinka. Chodievali od domu od domu, ale ich cieľom nebolo bieliť steny, ale natierať ich sadzami a čiernymi tvárami ufúľať domácich.
Chlapci hádzali staré hrnce do dverí na maštaliach, aby zlé sily sa týchto zvukov zlakli a ušli. Tak isto, trebalo spraviť hluk aj pri krížoch, kde sa povravá, že sa tam o polnoci stretávali strigy a bosorky.
V tento deň bolo taktiež zakázané pradenie, radšej ho vyniesli na povalu, tiež bolo zakázané driapanie peria, či pradenie ľanu. Ani po poli sa nesmelo v ten deň túlať, ani v hore rúbať drevo, pretože mohlo ľudí stihnúť nešťastie.
Na ochranu proti zlým silám v predvečer Lucie dospelí aj deti jedli cesnak, ktorý ich mal chrániť pred zlými duchmi. Mnohí si robili krížik na čelo, bradu a zápästie, aby sa zvýšil ochranný účinok. Cesnakom, trojkráľovou kriedou a posvätenou soľou robili kríže na dverách obytných domov a stajní. Pastieri v tento deň obchádzali dedinu s veľkou trúbou, aby silným trúbením zaháňali bosorky. Práskali aj bičmi, pískali na píšťalkach a prstoch, trúbili na rohoch, zvonili kravskými zvoncami.
Dievčatá robievali magické čary s jablkom, z ktorého odhryzli každé ráno pred východom slnka. Poslednýkrát mali doňho zahryznúť počas zvonenia na Štedrý večer a pozerať na prvého muža. Meno tohto chlapa malo byť menom ich budúceho manžela.
Určite každé dievča si raz za život napísalo 13 lístočkov chlapov, tento zvyk sa zachoval až do dneška, Tie sa pálili až do Štedrého dňa, aby posledný prezradil meno ženícha.
Pranostiky na Luciu:
- Aké sú od Lucie do Vianoc dni, také budú aj mesiace.
- Keď príde Lucia, nájde ju už zima.
- Keď si Lucia na mena háby zablatí, v januári si ich prať bude.
- Lucia noci upíja, ale dňa nepridá.
- Od Lucie do Vianoc každá noc má svoju moc.
- Sv. Lucia je kráľovnou zimy
Komentáre