Vraví sa, že Ľubovniansky hrad dal postaviť pán Ľubov, pre svoje deti-dcéry a synov. Vybral si kopec nad mestom Stará Ľubovňa.
Pán Ľubov si povolal na hrad najlepšieho staviteľa široko-ďaľeko, aby mu postavil hrad na kopci. Staviteľ, básnil o tom, že postaví čo najrýchlejšie hrad, ktorý sa bude vypínať na kopci s krásnym výhľadom na okolie. Pán Ľubov, mu na to odkázal, že dúfa, že sa jeho slová naplnia, pretože chce tento hrad vybudovať na strategickom mieste, aby mohol strážiť obchodnú cestu do Poľska.
Začali sa práce na veľkolepej stavbe, keď zrazu sa na hrade objavila čarodejnica, ktorá hrad začarovala. Vždy po postavení niektorej časti hradu, prišlo k jeho zmiznutiu a k tomu prišlo vždy v noci.
Čarodejnica sa veľmi nahnevala, že pán Ľubov neprišiel za ňou a nevypýtal si povolenie na stavbu hradu, pretože podľa nej, to bolo jej územie na ktorom Ľubov staval. Nezniesla takéto správanie, veď predsa podľa nej to bolo jej územie a nikto sa jej na nič nepýtal. Hradný pán Ľubov nevedel o čarodejnici, ktorá toto územie vlastnila. A vlastne ani nik iní o nej nevedel, okrem sluhu Ondreja.
V jeden podvečer vraví sluha, hradnému pánovi: ,,Viem, kto je príčinou týchto záhadných zmiznutí. Je to určite čarodejnica. Musíš ju pane nájsť a poprosiť ju o povolenie na stavbu hradu.’’
Hradný pán mu na to odvetil, že on nebude predsa niekoho prosiť. Správania samého seba ho prekvapilo a sluhovi sa za to ospravedlnil a vybral sa hľadať čarodejnicu. Prešiel prvý deň, druhý deň, tretí deň a nastal štvrtý deň, ten bol pre pána dňom šťastia, ako tak prechádzal lesom, zrazu zbadal bútľavý dub na ktorom sedela čarodejnica, ktorá bola veľmi krásna, no jazyk mala ostrý.
,,Pán hradu, kde sa toľko flákaš, ja ťa tu čakám už poriadne dlho a stále čakám, že sa ma prídeš spýtať na povolenie stavať hrad. Mám však pre teba jeden návrh, ako odčiniť to, čo si spravil. Svoju dušu poručíš mne. ‘’ – odvetila čarodejnica.
,,Akože mám svoju dušu poručiť tebe ? Však som mladý a nejdem ešte umierať. ” – Povedal pán hradu.
,,Ja nepotrebujem tvoju dušu teraz, ja si počkám, kým príde na teba staroba. ‘’ – odpovedala mu čarodejnica.
Pán hradu chcel svoj hrad už konečne dostavať, chcel predsa to najlepšie pre svoje deti a rodinu. A tak si povedal, že dá na podmienku čarodejnice a dúfal, že rokmi čarodejnica na neho čarodejnica zabudne.
Ľubovniansky hrad už bol čoskoro postavený a vypínal sa na kopci nad mestom. Pán hradu bol patrične hrdý na svoju stavbu. Svoju rodinu presťahoval na hrad, kde žili všetci spokojne. Hrad mal všetkým zabezpečiť ochranu pred všetkými katastrofami aj pred čarodejnicou.
Prešlo päť rokov a zrazu uprostred noci stála čarodejnica vedľa postele pána hradu.
,,Trošku si si oddýchol a teraz nadišiel čas, kedy sa ti budem každý rok pripomínať, aby sa na mňa nezabudol. ” – povedala čarodejnica.
Hneď ráno zavolal svojmu sluhovi, aby mu poradil s čarodejnicou. ,,Sluha môj, potrebujem sa zbaviť sľubu, ktorý som dal čarodejnici, pomôžeš mi? ”- povedal pán Ľubov.
,,Nebojte pán Ľubov, určite existuje riešenie. ” – povedal pánov sluha.
Netrvalo to dlho a sluha Ondrej prišiel s nápadom. ,,Rozprával som sa s mníchom z kláštora a ten mi dal radu, aby si šiel na deň presne, ako sa ti zjavila čarodejnica, do kláštora a aby si sa v ňom vyspovedal, ale dávaj pozor, aby si sa toho sľubu zbavil, musíš to stihnúť ešte pred západom slnka! ‘’ – povedal sluha.
Pán hradu sa veľmi potešil a povedal sluhovi, že do konca jeho života bude mať postarané o strechu nad hlavou, ak sa zbaví ,,svojho sľubu’ čarodejnici ‘’.
Prešlo pár dní, mesiacov a pán hradu zašiel do kláštora. Vkročil do spovednice a v tom momente niekde v diaľke udrel hrom. Zrazu bolo počuť hlas neznámej osoby, ktorá povedala: Zvíťazil si, hradný pán, moja moc nad tebou pominula.’’. Ten hlas patril čarodejnici.
Od tých čias o čarodejnici nikto nepočul a ani ju v blízkosti nikto nevidel. Hradný pán po zmiznutí čarodejnice dlho nežil, nakoľko ho skolila choroba a sluha Ondrej sa taktiež chvíľu na to, pobral za ním na druhý svet. Čarodejnicu prekabátili, ale aj oni skoro z tohto sveta odišli.
Pekná povesť