Bratislava – Devínsky hrad Šašo Wigand
Pán Devína Mikuláš Garaj mal rád svojich poddaných. Stále chodil spať s plným bruchom, vďaka obsluhe cukrára, kuchára, pekára. Pri vojne mu pomáhali: mečiar, nožiar, kováč. Mal aj hodinára aj kvetinára, šaša. No najradšej zo všetkých poddaných mal práve šaša. Šašo Wigand bol prešibaný, rozosmieval ľudí a bol múdry.
Raz išiel Wigand za rybármi, ktorí mu ukázali úlovok, ktorý potom zobral pánovi na obed. Pri bránach hradu ho zastavil strážca ,ktorý sa ho spýtal otázku: Čo mi nesieš? Strážca mu pohrozil mečom: „Ak dostaneš odmenu, chcem polovicu! Ak nie, nájdem si ťa a skončíš ako tí dvaja, čo skočili z Panenskej veže!“ Šašo sa iba zasmial a povedal: „Hoci som iba šašo, dočkáš sa zaslúženej polovice.“
Šašo doniesol úlovok pánovi. „Wigand, drahý priateľ! Rybárovi som sa už odmenil, dostane nový domček. Ale čo ty? Doniesol si mi obed a vieš, že ja si dobré skutky cením. Povedz mi, čo chceš?“ „No, drahý Mikuláš, keď nad tým rozmýšľam, niečo by sa mi vážne hodilo.“ „A čo? Chcel by si peniaze?“ „Ale figu borovú! Načo by mi boli?“
Pán hradu mu navrhol svoju dcéru princeznú, no šašo ju nechcel. „Drahý Mikuláš, hradný pán môj. Ja ťa prosím len o 50 ostrých na holý zadok.“
Všetci sa smiali aj smutná princezná, šašo si uvedomil, že je pekná. Hradnému pánovi vysvetlil, prečo chce spomínanú odmenu a on mu vyhovel. Napoludnie ho zbili, nedostal 50, ale 25. Veď si mali obaja rozdeliť odmenu. Neskôr nasledoval strážca. Netušil o ničom dostal dvojnásobok výhry, lakomec súhlasil. A tak lakomý strážca, čo sa s nikým nikdy nedelil, dostal 100 ostrých na holú.
O šaša sa postarala princezná. Vyliečila ho z bolestí. Odmenila sa mu sladkou pusou. A poďakovala sa mu za rozosmiatie.
Veľmi vtipné. Túto povesť som ešte nikdy predtým nepočula