K význačným zvykom jarného obdobia patrilo vynášanie Moreny (slamenej bábky) oblečenej v ženskom odeve. Morena bola symbolom zimy a smrti a jej spálenie malo odstrániť všetko zlo a choroby.
Naši predkovia oslavovali koniec zimy a príchod jari s pochodom po dedine spoločne s vynášaním Moreny z chotára.
Postava symbolizujúca zimu a smrť má svoj pôvod ešte v predkresťanskom období života Slovanov.
Zima predstavovala akúsi skúšku prežitia v rôznych lazoch, hradiskách či osadách, kde chalúpky boli zapadnuté snehom a kde sa naši predkom míňali zásoby jedla. Keď prichádzala jar, naši predkovia spálili Morenu a hodili ju do jarných vôd, ktoré ju odniesli čo najďalej. Žiaľ táto tradícia sa zachovala väčšinou už len vo folklórnych súboroch.
V dedinách bolo od rána živo a to už pred východom Slnka. Dedinčania sa najedli ešte predtým, ako uvidia Morenu. V dedinách boli symbolom života mladé slobodné dievčatá Moreny dievčence odeli do dámských šiat, dali jej čepiec, ozdobili ju jarnými prútikmi a do rúk jej dali vretene. Pri východe Slnka ju v potoku umyli a dievčence si umyli tváre vodou. Potom Morenu niesli po celej dediny, od domu k domu. Z Moreny si žiaden dedinčan nesmel robiť posmech, lebo ten kto tak urobil mohol ochorieť, taktiež sa Morenu nesmelo otočiť, pretože ak by Morenu otočili k chalupe, obyvatelia toho domu mohli ochorieť. Ten kto sa nenajedol a uvidel Morenu, mohol mať po celý rok neštastie. Cestou po dedine si dievčence s Morenou spievali: “Morena, Morena, za koho si umrela?” Pri potoku, roztrhali jej šaty, hodili ju do vody a zahádzali kameňmi. Tá dievka, ktorá do nej hodila kameň prvá, sa ešte v tom roku vydala.
O týždeň neskôr, na Kvetnú nedeľu, sa v kostole posväcovali rozkvitnuté konáriky, bahniatka. Ľudia im pripisovali silu ochrániť dom pred nešťastím najmä pred bleskom.
Komentáre