Sviatok Všetkých Svätých, je sviatok veľmi starý, počiatky siahajú až prvého kresťanstva.
Počas Rímskej Ríše bol Panteón (najväčší chrám v Ríme) zasvätení známym i neznámym božstvám v prakresťanskom období a po prijatí kresťanstva a jeho formácii sa tento chrám dostal do rúk kresťanom. Kresťania ho prevzali a zasvätili ho všetkým Svätým. Myslelo sa v tomto období samozrejme na svätcov, ktorý svojím životom, bránili alebo sa priznali ku kresťanstvu a samozrejme z tohto názvu sa sformoval Sviatok Všetkých Svätých.
Na druhý deň, oslavujeme deň ktorý sa nazýva: Pamiatka Všetkých Verných Zosnulých – ľudový nazývane – Dušičky.
Je to tiež veľmi starý sviatok ktorý sa viaže s 5. storočím nášho letopočtu,keď sa formovali mnohé rády a jeden z tých prvých rádov je rád Dominikánsky, ktorý mal veľký kláštor v Cluny vo Francúzsku. Je to historicky jeden z najstarších kláštorných komplexov a títo rehoľníci a ich predstavení Odilo, prišiel so zvykom, že si začal spomínať na mníchov, ktorý zomreli a ktorý boli pochovaný v rámci tohto kláštorného komplexu. A táto myšlienky spomienky alebo úcty na mŕtvych predkov sa veľmi rýchlo ujala aj v celom ostatnom kresťanskom svete. A chvíľku to trvalo, samozrejme, lebo aj tento sviatok Pamiatky Zosnulých sa kedysi slávil v mesiaci máj, čiže on sa tak trochu posúval a cca od 14tého storočia sa obe sviatky slávia tak pri sebe.
Okrem toho, že má kresťanský nádych tak ma aj taký predkresťanský, pretože samozrejme aj rôzne kultúry, ktoré žili, aj na našom území povedzme v tom predkresťanskom období napr. zoberieme si starých Germánov, Keltov, Slovanov, tak všetky tieto národy mali svoju kultúru a samozrejme si uctievali aj svojich mŕtvych.
Dokonca verili, že toto obdobie ,,stretnutia s pozostalými‘‘ je, keď sa končí leto a je už jeseň, keďže tieto staroveké národy nepoznali 4 ročné obdobia, ale poznali len dve a to leto a zimu. Takže to obdobie ktoré slávime v súčasnosti – oni považovali za prechod – koniec leta a začiatok zimy. A verili že v tomto období sa duše môžu vrátiť na 1 – 2 noci a pozorovať ako žijú ich živí potomkovia.
V minulosti si tiež hroby upravovali. Na zimu si hrob pozakrývali čečinou, pretože na tých hroboch bola navŕšená len zemina. Zoberme si len začiatok 20. storočia, tak veľmi málo hrobov na slovenskom vidieku malo betónové alebo mramorové dosky. Takéto úpravy hrobov prišli až podstatne neskôr. Čiže hroby sa pozakrývali čečinou, pekne sa vyzdobili, ako sa dalo, čo mali. Sami si ľudia uplietli nejaké vence z toho čo príroda ponúkla. Kríže tiež boli z dreva a dlho nevydržali a bolo ich treba po nejakom čase zase meniť.
Do prvej polovice 20. storočia sa piekol špeciálne na Dušičky špeciálny druh pečiva ktorý sa aj laicky volal, že Dušičky alebo niekde ,,Chlieb pre dušičky’’ Chlieb pre duše.
Toto pečivo sa nenosilo na hroby, ale keď sa ľudia zišli, pretože sa väčšinou stretlo širšie príbuzenstvo na tieto sviatky. Jeden zo spôsobov pohostenia na takéto stretnutie príbuzných bolo pohostenie dušičkovým pečivom a bolo to viazané aj na spomínanie tých mŕtvych zosnulých a popri tom sa rozprávali príbehy, ktoré prežili so zosnulými a takýmto spôsobom sa na nich spomínalo.
Východní Slovania – čiže časť dnešného Ruska si udržal zvyk dodnes, keď sa príde na cintorín a je to aj súčasťou pohrebných obradov, keď už je obrad na konci a hrob je navŕšený hlinou, tak sa príbuzní stretnú a vypijú si spolu Vodku. A jeden ten pohárik sa symbolicky vyleje na hrob. A Vodka ako ich národný nápoj, čiže je to akési spomínanie na toho zosnulého.
V strednej Európe je to zhruba rovnaké a mladá generácia, dáva skôr prednosť Halloweenu a jeho slávnostiam ako návšteve cintorína, ale stále si tú tradíciu udržiavame v strednej Európe. A to ako trend ísť celá rodina na cintorín.
Halloween je sviatok, ktorý vlastne pochádza z Európy a pochádza od starých Keltov.
Po prijatí kresťanstva bol určitý zvyk, ktorý pestovali najmä Íri. A Íri pri tom takom veľkom exode, keď odchádzali a usídľovali sa v Amerike si priniesli aj tieto zvyky so sebou. A ten zvyk bol taký komornejší a v podstate bol viazaný na jednu legendu.
A tak sa vlastne postupne formoval Halloween, aj keď on pôvodne nemal takú komerčnú podobu. So začiatkom 20. storočia mal skôr podobu koledy, obchôdzky, ktorú robili deti a malo to skôr taký charitatívny rozmer. Až v druhej polovici 20. storočia Halloween získava komerčnú podobu, ktorý sa začal oslavovať formou masiek, ktoré mali byť čo najstrašidelnejšie – predlohy z rôznych komiksov, filmových hororových postáv a ľudia sa prezliekali za tieto postavy a viac-menej sa strašili. A po roku 1989 sa táto forma komerčného Halloweenu dostala aj na Slovensku. A relatívne rýchlo sa na Slovensku aj udomácnila. Tekvica je síce americká plodina, ale dostala sa po 17. storočí aj na Slovensko. A aj naši predkovia si vyrezávali tekvice, presne v tomto období, ale nazývali to u nás ,,Svetlonos‘‘. Svetlonos, preto, lebo v tej tekvici to naozaj svietilo a takto si zdobili svoje príbytky.
Prezdobenie hrobov nastalo v 80. rokoch 20. storočia. V tomto období začal byť dostupný aj rôzny materiál ako napr. Umelé kvety, umelé vence, plastové kahance.
Článok – vznikol ako prepis na základe jedného rozhovoru (videa) pani Kataríny Nadašskej.
Komentáre