Pre kresťanov sú sviatky Veľkej noci jedny z najvýznamnejších. Sú to aj sviatky jary. Už v dávnych časoch ľudia vítali jar a oslavovali nový život, silu prírody.
Veľkonočné sviatky sú pohyblivé t.j. každý rok vychádzajú na iný dátum. Vrcholom Veľkej noci pre kresťanov je Veľkonočná nedeľa, ktorá je prvou nedeľou po prvom jarnom splne. Veľká noc sa teda pohybuje medzi 22.3 a 25.4. Podľa termínu Veľkej noci sa určujú aj ďaľšie sviatky.
Hlavný veľkonočný obrad začína ohňom na Bielu sobotu. Začiatok má po západe slnka, niekedy aj v neskorých nočných hodinách. V kostole sa zhasnú všetky svetlá a veriaci sa zhromaždujú pred kostolom, kde sa zapaluje veľkonočný oheň. Uhlíky a ohorelé drievka z veľkonočného ohňa mali uchrániť zvieratá aj ľudí pred urieknutím a zlými silami a preto si ľudia tieto drievka zapichovali na pole, aby ich chránili.
Škaredá streda
Ľudová povera vraví, že v tento deň sa nemračte, pretože by vám to mohlo zostať po celý rok a to by sme asi nechceli.
Zelený štvrtok
Štvrtok je dňom očisty a odpustenia a pre kresťanov pripomenutie si poslednej večere Pánovej, kedy sa na kostoloch utíšia všetky zvony a rozoznejú sa až na Bielu sobotu. Zelený štvrtok, sa údajne volá podľa sviežej zelene Getsemanskej záhrady, kde prišlo k zatknutiu Ježiša Krista.
S nikým sa v tento deň nehádajte, pretože sa vám vraj bude po celý rok vyhýbať oblukom.
Podľa tradície sa v tento deň majú jesť jedlá zelenej farby, aby sa ľudia po celý rok tešili dobrému zdraviu. V rámci udržania celoročného zdravia sa na Zelený štvrtok konzumovali zelené jedlá zo špenátu, šťaveľu, lístkov mladej žihľavy či napr. hrášku.
Veľký piatok
V tento deň si kresťania pripomínajú smrť Ježiša Krista. Gazdinky by nemali v tento deň prať ani pracovať na záhrade. Ľudia sa v tento deň na svitanie umývali tečúcou vodou aby boli po celý rok zdravý a krásny. Taktiež v tento deň, ľudia verili, že sa otvárajú miesta s pokladmi.
Biela sobota
V noci zo soboty na nedeľu sa koná bohoslužba spojená s vyzváňaním zvonov. Biela sobota zrejme súvisela s bielym odevom Anabaptistov (v češtine Novokřtenci). Gazdinky piekli rôzne sladké pokrmy ako napr. barančekov, slávnostne ozdobovali stoly. Chlapci si pripravovali korbáče z vŕbového prútia, ktoré dozdobili stužkami a dievčatá chystali pre šibačov maľované vajíčka. V tento deň ešte všetci dodržiavali pôst. Sviatočná hostina s mäsom sa konala až po návrate z kostola.
Veľkonočná nedeľa
Podľa kresťanskej tradície práve zo soboty na nedeľu vstal Ježiš z mŕtvych. Na ranných omšiach sa v tento deň posväcovalo všetko jedlo. Na obed sa jedli pokrmy, ktoré si nechali posvätiť v kostole. V tento deň sa jedlo napr. Mäsový vývar, jahňacia a kozia pečeň, malé kuriatky, holubky s plnkou s jarnými bylinkami. A celý tento deň je spojený s veľkonočným pečivom. V niektorých oblastiach sa na poliach nechával kúsok z veľkonočného pečiva alebo kúsok vajíčka, aby bola dobrá úroda.
Veľkonočný pondelok
Veľkonočný pondelok je spojený so šibačkou alebo oblievačkou. Pôvodný zmysel tohto dňa hovorí o tom, že čerstvé korbáče sú plné miazgy a spletené vďaka mužskej sile a zručnosti s cieľom omladiť ženské telo. Dievčatá tak symbolicky preberajú silu a ohybnosť korbáča . Za vyšibanie chlapci dostali nafarbené vajíčka. V minulosti to bolo tak, že dievčina ktorá bola zamilovaná do chlapca, mu darovala vajíčko namaľované na červeno. V minulosti sa tento deň volal aj červený pondelok.
Použitá literatúra : Kindlová, Boledovičová – Tradinář (2019)
Doplnenie k nášmu článku majú naši kamaráti : https://domalenka.sk/blog/vsetko-o-velkej-noci-na-slovensku
Komentáre